Stojím v dave
a predsa osamelá.
Prikývnem na všetko,
názory...
bezmenná...
Neviem čo mám rada,
čo ľúbim či neznášam,
či bežím tunelom a
čo na konci čakám...
Som rečnícka otázka,
karikatúra ostatných...
Bez tváre, bez srdca,
ale s pochopením pre iných...
A zamyslím sa,
keď stratím samú seba:
Je ťažššie povedať nie,
Ako sa vzdať mena...
Komentáre